xafojtik

Project idea

---

Project description

EN
Law, is a legal norm regulating the actions and relationships of people. It is well known that laws are often broken. But is there a law that no one ever breaks ? It is the law of nature. And we are always trying to gain power over it, ordering when it should rain, when it should be cold, where the river should flow, where what tree should grow, inventing new rules for it to follow. The more fiercely we fight it, the more it makes us feel its power. And we do it all just for ourselves, for our own comfort, and so that we can giggle hypocritically when we walk into the moss-scented forest, where the sunlight weaves gently through the cobwebs and dewdrops skip sparkly on the fern fronds. Eventually we come out of the forest and the exuberant gushing over the beauty of nature goes away. We no longer care what nature gives us and what we give back to her. We don't think this is the right way.
Nature did not create us to kill us. We don't need to fight it. She herself gave us life.
Paths like ribbons stretched between the trees lead us to Jeseník. To the town, to which one only has to travel by bus to keep one's nose blissfully off the window glass, admiring the green silueats. To a city where the elements of water, air and earth press so strongly together that its atmosphere engulfs us. We, students of the Faculty of Architecture, come to understand that nature wants to stand by us and help us in our everyday existence. It is for us to discover its consciousness, with the help of which we can build our own prosperity on the prosperity of nature.
Let us not wait for the train, the future is at the door.


CZ
Zákon, je právna norma upravujúca konanie a vzťahy ľudí. Dobre vieme, že zákony sa často porušujú. Existuje ale taký zákon, ktorý nikto nikdy neporuší ? Je to zákon prírody. A my sa stále snažíme získať nad ňou moc, rozkazujeme, kedy má pršať, kedy má byť zima, kadiaľ má tiecť rieka, kde má aký strom rásť, vymýšľame jej nové pravidlá, podľa ktorých sa má ona riadiť. Čím urpútnejšie s ňou bojujeme, tým viac nám dáva pocítiť svoju silu. A robíme to všetko len pre seba, pre naše pohodlie a aby sme mohli pokrytecky hýkať, keď vojdeme do vôňou machu nasiaknutého lesa, kde sa slnko nežne preplieta pomedzi pavučiny a kvapky rosy iskrivo skáču po lístkoch papradí. Nakoniec prídeme z lesa a bujné rozplývanie sa nad krásami prírody odíde. Už nás nezaujíma čo nám príroda dáva a čo jej my vraciame. Nemyslíme si, že toto je tá správna cesta.
Príroda nás nestvorila, aby nás zabila. Netreba s ňou bojovať. Sama ona nám predsa dala život.
Cesty ako stuhy natiahnuté medzi stromami nás vedú do Jeseníka. Do mesta, do ktorého stačí len cestovať autobusom, aby človek blažený neodlepil nos zo skla okna, kochajúc sa zelenými silueatami. Do mesta, kde sa živly vody, vzduchu a zeme rozpínavo natískajú tak silno k sebe, že nás jeho atmosféra pohlcuje. Prichádzame, aby sme my, študenti fakulty architektúry pochopili, že príroda chce stáť pri nás a pomáhať nám v každodennom bytí. Ide nám o to, aby sme odhalili jej vedomie, s pomocou ktorého vieme budovať vlastnú prosperitu na prosperite prírody.
Nečakajme na vlak, budúcnosť stojí pred dverami.

Technical information

---

Documentation

Show PDF 1