The theathre of Trenčín

Faculty of Architecture and Design STU in Bratislava

Idea projektu

Projekt divadla pre mesto Trenčín začína v urbanizme kedy sa vysporiadáva s prepojením mesta s riekou pomocou vytvorenia programovo tematických okruhov spájajúcich jednotlivé mestské časti s riekou a dopĺňaných o nové body programu ako aktivizátory pre podporenie a douzavretie okruhov. Išlo o 3 okruhy, kedy ich spoločný priesečník zadefinoval nový atraktívny priestor pre Trenčín - kde v diplomovej práci navrhujem multifunkčné divadlo.
Architektúra divadla pokračuje v téme spojenia mesta s riekou, ale už v mikro mierke. Ide o konkrétne prepojenie podhradia Trenčína s riekou, ktoré sú oddelené lineárnymi bariérami ako štvorprúdová cesta, železnica a terénne jamy či valy. V štúdii sa zaoberám hľadaním stratégií prekonania týchto bariér a jednou z nich je predĺženie mosta a vybudovanie pláta. Pod plátom situujem spomínané divadlo a jeho sklonené strechy fyzicky spájajú úroveň centra starého mesta a hladiny rieky. Druhou odpoveďou budovy divadla na spájanie mesta s riekou je jej architektonický kód skladania. Objekt skladám z dvoch elementov - koncentrických boxov - citácia mestskej štruktúry a neukončených povrchov terénu - rovnako ako nekonečne tečúci povrch nábrežia. Touto skladbou dokáže objekt komunikovať aj s mestskou hierarchiou a taktiež aj fungovať na rozvolnenom nábreží rieky, kedy terén nábrežia sa plynule preťahuje do interiéru divadla. Objekt sa stáva akousi multižánrovou spojkou svojich susedstiev.


Previous urban studies were focussed on the connection between the city and the river by organising programs into the circles crossing both sides of the river. The different parts of the city were connected through three programtical circles, which made the river appear in the middle. The fact that these three circles come together at one certain point creates a perfect place for new cultural center-theater. This cultural center-theater is therefore the topic of my diploma thesis.
Architecture of theater still follows the topic of connection in micro-urbanism, which mains that micro-urbanism is still following the main attitude to connect the city and the river.
The city of Trenčín is divided from the river by traffic, road, railway and by a landscape crater. Therefore I would like to study though research strategies how to cross these barriers. This can be done by enlarging the existing bridge with a big plato which will cross ower this barriers. Under this plato the theater will be situated, which means that the roof of the theater will be in the same level as the square. Another solution that can help us is the architectural code. The building has been built from two main elements: the rst one is the concentric well organised boxes, which are as the buildings of the city structure. Second element are the never ending surfaces, such as a never ending landscape of the river bang. Throughout this type of code building we will be able to communicate with both fenomenas of the surrounding. The surface from the exterior will come inside uently though the building which will give us the impression that the building is connected with the landscape of the river bang.
If we adapt these studies to it, the building will be a multi-task connection for his surroundings.

Popis projektu

Mesto na rieke - Trenčín Divadlo ako centrum kultúry

V meste Trenčín sa rieši téma ‘‘Mesta na rieke ‘‘ už dlhšiu dobu, overovaná urbanistickými súťažami, miestnými aj zahraničnými kolektívmi, a to za účelom spojenia mesta s riekou. Hoci mesto leží na rieke, ale len na mape, skutočnosť je taká, že obyvateľ či návštevník starého mesta s riekou vôbec nepríde do kontaktu.
Osobne vnímam mesto ako sociálny a rieku ako živý fenomén krajiny, preto si kladiem otázku, ako ich spojiť a v akej polohe vedia nájsť spoločnú symbiózu.
Preto v mojej práci predkladám tri stratégie pre vzájomné spojenie :
A., urbanistickú stratégiu, kedy tematicky programové okruhy prepojujú funkcie na oboch bre- hoch rieky, čím nielenže prepoja mesto s riekou, ale pripoja k podhradiu aj druhý breh rieky
B., mikro urbanistickú stratégiu, kedy pomocou prekonávania bariér fyzicky spájam podhradie s hladinou rieky
C., architektonickú stratégiu, kedy prepájam fenomén mesta a rieky skrz architektonický kód sk- ladania objektu divadla
Samotné jadro zadania spočíva v návrhu objektu divadla, avšak skĺbenie týchto aspektov pokladám za nevyhnutné pre komplexné obsiahnutie tejto témy.

spojenie mesta s riekou:
A.,
urbanistický zámer - prevádzkové okruhy pre spojenie oboch brehov rieky
V preddiplomovej práci sme odprezentovali koncepciu okruhov, ktoré pomocou prevádzky preplietali mesto s riekou a druhým brehom. Každý okruh mal inú náplň : šport, turizmus, kultúra. Vznikli po- spájaním existujúcich spotov a následne doplnenie nových, programovo koherentných pre aktivizáciu týchto okruhov,kedy išlo o programové prepojenie jednotlivých mestských častí a rieky. Potreba spoje- nia mesta a rieky je primárna pre existenciu mesta, preto bola už overovaná mnohokrát v rámci urban- izmu. Ďalej v diplomovej práci prechádzam do podrobnejšiej mierky, kedy rozpracovávam podrobnejšie územie kríženia spomínaných okruhov. Ide o absolútne nový priestor pre mesto, ktorý sa odklonením železnice a transformáciou starého železničního mosta sprístupní verejnosti. Ide o absolútne uzlový priestor v rámci našho urbanizmu. Kríženie troch okruhov má za následok prílev troch rôznych skupín návštevníkov. A práve v tomto priestore navrhujem kultúrne centrum / divadlo.
Následné odzrkadlenie urbanistického zámeru v objekte.
Objekt divadla spája mesto s riekou a to v dvoch polohách:
B., mikro urbanistickej - kedy pomocou prekonávania bariér fyzicky spájam podhradie s hladinou rieky C., architektonickej - kedy prepájam fenomén mesta a rieky skrz architektonický kód skladania
B.,
Objekt divadla bol formovaný nutnosťou prepojenia výškových úrovní mesta a hladiny rieky
Ide o fyzické prepojenie mesta, s riekou a protiľahlým brehom.
Mesto je fyzicky od rieky oddelené bariérami a to štvorprúdovou cestou - ktorú zapúšťame do zeme, železnicou, ktorá sa mení na trať pre električku a jamou medzi železničným valom a protizáplavovým valom. Pokiaľ však chcem spojiť mesto ďalej s druhúm brehom, môžme uvažovať aj s riekou ako bariérou. Pre prekonanie týchto bariér využívam existujúci starý železničný most, ktorý zmení funkciu na promenádový most, jeho predĺžením skrz pláto prekonávam bariéru - jamy a zapustenej cesty, tým sa dostávam na hranu samotného centra podhradia.
Pri prekonaní bariér išlo nielen o prepojenie centra s riekou, ale aj o vzájomné prepojenia dotknutých celkov. V diagramoch naznačujem prepojenie ‘‘jamy’’s riekou - pomocou otvorenia valu, prepojenie Old Heroldu s mestom a ‘‘jamou’’- kedy sa z jamy stáva dvor pre expo a samotné prepojenie mesta s vodou. Predĺžením mosta sme prekonali bariéry, ale nespojili fyzicky dané celky, preto spúšťam rampy z úrovne mosta-mesta na spodnú úroveň - úroveň nábrežia a naopak vyťahujem terén nábrežia na hornú úroveň. Vznikajú mi jasné prepojenia - vid diagramy.
Objekt situujem pod tieto prepojenia do cesty spojenia ‘‘jamy’’a rieky, kedy sa objekt zároveň stáva bránou medzi dvorom a zálivom, kde situujem objem hľadisk proti sebe. Ich objem vytvára predĺženie rámp a terénu nábrežia, kedy na streche divadla vzniká am teáter. Objekt tým slúži prepojeniu okolitých vzťahov.
C.,
Spojenie dvoch odlišných fenoménov mesta a rieky skrz architektonický jazyk
Ako navrhnúť objekt, ktorý bude fungovať podobne mestskému trhovisku - námestiu, obsadzovanému od pre- dajných výstav až po kultúrne akcie divadelníckych réžií a koncertov a zároveň situovať ho na nábreží tak, aby nekonkuroval rozvolnenej krajine tečúceho nekonečného povrchu.
Prepojenie kontrastných elementov :
1) mestská štruktúra tvorená koncentrickými, ortogonálnymi, prísne organizovanými objemami,
2) nábrežie tvorené nekonečným tečúcim povrchom.
Vyskladaním týchto elementov podľa spomínanej urbanistickej osnovy vzniká stavba, ktorá je svojou hmotou utopená pod zemou. Strechy sú plynulým pokračovaním nekonečného terénu nábrežia rieky, a tak budova sp- lynie s okolím.


Previous urban studies were focussed on the connection between the city and the river by organising programs into the circles crossing both sides of the river. The different parts of the city were connected through three programtical circles, which made the river appear in the middle. The fact that these three circles come together at one certain point creates a perfect place for new cultural center-theater. This cultural center-theater is therefore the topic of my diploma thesis.
Architecture of theater still follows the topic of connection in micro-urbanism, which mains that mi- cro-urbanism is still following the main attitude to connect the city and the river.
The city of Trenčín is divided from the river by traffic, road, railway and by a landscape crater. Therefore I would like to study though research strategies how to cross these barriers. This can be done by enlarging the existing bridge with a big plato which will cross ower this barriers. Under this plato the theater will be situated, which means that the roof of the theater will be in the same level as the square. Another solution that can help us is the architectural code. The building has been built from two main elements: the rst one is the concentric well organised boxes, which are as the buildings of the city structure. Second element are the never ending surfaces, such as never ending landscape of the river bang. Throughout this type of code building we will be able to communicate with both fenomenas of the surrounding. The surface from the exterior will come inside uently though the building which will give us the impression that the building is connected with the landscape of the river bang.
If we adapt these studies to it, the building will be a multi-task connection for his surroundings.

Technické informace

Režimy prevádzky. Komplexnosť prevádzky sa preukazuje už v urbanizme, kedy mestské okruhy sa stretajú v jednom bode a to práve na mieste navrhovaného divadla. Očakáva sa teda nápor mixu odlišných návštevníkov.
Divadlo sa tomu podriaďuje a poskytuje široký diapazón kultúrnych predstavení. Ide o hybrid medzi mul- tifunkčnými halovými priestormi a komornými divadelnými scénami. Zámerom bolo nevytvárať x rôznych objektov vzájomne pospájaných, ale jeden variabilný.
V seminári som stručne analyzoval genézu divadelných foriem a reakciu architektúry. Prechod od gréckeho divadla, cez pár vytipovaných exemplárov ako: rímske divadlo, stredoveké mobilné formy, renesančný prechod do interiéru, shakespearovské divadlo a následných pár príkladov zoradených chronologicky: divadlo Komedie Francaise v Paríži, divadlo Farnese v Parme, divadlo alla Scalla v Miláne, Nationaltheater v Manheime, kultúrne centrum ONYX vo Francúzsku až po Koolhasove divadlo v Dallase. Sledoval som tendencie prechodu interiér -exteriér a práce samotnej architektúry s využitím krajinnej topografie. Prvé formy využívali existujúci terén, neskôr práca s terénom bola nepodstatná a až v súčasnosti sa opäť vyskytuje práca s terénom, napríklad Koolhas: umelý terén divadlo Dallas.
Snaha nadviazať na túto genézu divadelných foriem a najmä pokačovať v reakciach architektúry na kombinovanie exteriérových a interérových foriem spolu s prirodzenou topografiou.
Divadlo v svojej programovej podstate je položené na krytej promenáde, ktorá vytvára ukončujúcu vrstvu mesta k rieke, atakuje hranu rieky a zaplavovanej hranice. Tvorí ju stĺporadie otočných platní, ktoré sa v čase záplav zatvárajú. Tiahne sa pozdĺž rieky, a okrem iného spája mestský parkovaci dom s divadlom, preto hlavný vstup do divadla sa očakáva z promenády. Toto postavenie promenády voči hladine vody provokuje navštevníkov k absolutnému kontaktu s riekou. V dvore za divadlom, ktorý v urbanizme vznikol zo spomínanej ‘‘jamy’’ sa konajú exteriérové expo výstavy, ktoré sa prelievajú do interiéru. Ide teda o kombinovaný exteriérový aj interierový výstavný priestor. Objekt sa mení na divadlo, svojou kapacitou reaguje na počet divákov. Diapazón začína komorným divadlom pre 380 ľudí, ktoré sa zväčšuje balkónom o ďalších 400 ľudí teda na 780. Protiľahlá sála môže poňať súčasne 300 divákov, akustické posuvné steny umožňujú obe hry súčasne. Ale pri ich zasunutí, dochádza ku predstaveniu, kedy sa hrá na 2 stra- ny pre 680 až 1080 divákov. Ďalšiou formou sú koncerty, prezentácie alebo módne prehliadky, kedy sa hrá na 3 strany, vysunie sa ďalšie hladisko a vzniká arénová forma. Jedná sa o interiérové predstavenia, ktoré si vyžadujú umelé akustické a svetelné podmienky. Avšak exibilný interiér vie poslúžiť aj ako backu-up pre exteriérové koncerty pri zmene počasia. Teda variabilnosť objektu neostáva len v podzemí pod námestím / amfiteátrom, ktorý je na streche divadla. Tento priestor je síce strechou - avšak je na výškovej úrovni mestského partéru. Pre kultúru vie fungovať pre dva základne charaktery a to letné kino, kedy premietanie je na spustenom boxe s povraziskami alebo pri vytiahnutí boxu a javiska z divadla hore na strechu, kedy sa javisko stáva centrom pozornosti celého námestia pre koncerty. Následne sa zo strechy stáva amfiteáter pod hradom na nábreží rieky.
Situovanie objektu do jamy medzi starý železničný val a protipovodňovú hrádzu spôsobilo, že strecha objektu splýva s plátom na jednej strane a s pobytovým mostom na strane druhej čím objekt predeľuje priestor na dva dvory, introvertný dostredivý, ktorý sa stáva výstavným expo priestorom, krytá promenáda ho delí a zároveň spája s riekou. A dvor extrovertný odstredivý, do ktorého je zahĺbený prístav a za ním promenáda, ktorá slúži ako lter parkovacieho domu. Tento dvor je vstupným predpriestorom návštevníkov, ktorí prišli loďou alebo autom. Mešťania nastupujú od hradu, od mesta zhora nadol. Vertikálna interakcia medzi dolným interiérom divadla a amfiteátrom na streche prebieha aj v samotnom centre dispozície, kedy obe javiská sú nad sebou a zároveň sú jedným. Javisko sa zdvíha vo veži z divadla na námestie, mení priestor na am teáter, v čase predstavenia divadla sa vyhliadková veža zatvára a mení na povrazisko. Centrum má ambíciu aktivizovať všetky tri rozdielne society ktoré prinášajú spomínané okruky a ich vzájomným stykom priestor ožíva.
Spomínané variácie majú snahu o udržanie nepretržitej prevádzky objektu. Uvedomujem si, že čím ďalej siaha variabilita a premenlivosť objektu, ide to na úkor akustickým či svetelným podmienkam pre štandardné divadlo, avšak som presvedčený, že pre divadlo v Trenčíne je v súčasnosti dôležitejšia exibilita.
Materiálová skladba objektu, technická správa.
Konštrukčná skladba objektu vychádza z koncepcie architektonického skladania. Ide o kombinovanú konštrukciu, beton a oceľ. V spodnej časti sa nachádza betónový skelet, ktorý je presterešený oceľovým roštom z prelamovaných - vyľahčených I pro lov. Tento rošt tvorí strechu objektu, pochôdznu časť pre amfiteáter. Je podložený na osnove stĺpov v šesťmetrovom module, so zhusteniami na pol-modul v momentoch väčšieho zaťaženia. Pretože na streche je umiestnený amfiteáter, teda dochádza aj k dynamickému zaťaženiu. Interiér objektu je riešený materiálovo ako kombinácia priznaného pohľadového betónu a dreveného obkladu, ktorý zvýrazňuje takzvané funkčné boxy, spomínané v koncepte.
Kedže je objekt situovaný pod zemou, má tak iba dve fasády a to zo zálivu a z expo dvora. Tie sú transparentné a otvorené, čím pozývajú dnu. Táto otvorenosť v spodnej úrovni, úrovni rieky a opačne, uzavretosť z úrovne mesta, dáva objektu istú tajomnosť, kedy návštevník postupne odhaľuje interiér budovy, až keď schádza po bočných rampách. Objekt sa tak odkrýva návštevníkovi postupne.